 |
 |
;){kind=link}
Vypočujte si ukážky vo formáte mp3:
|
|
On sa stal studnicou, žriedlom, ktoré nielenže naplnilo vtedajší repertoár súboru prekrásnymi svojsky vyzdobenými melódiami kopaničiarskeho ľudu, ale ktoré i dnes prostredníctvom zvukových záznamov rezonuje v duši vnímavého poslucháča. Ľudová hudba sa spolu s folklórnym súborom zúčastnila mnohých nahrávok v rozhlasových štúdiách, stoviek vystúpení po celej našej vlasti i v zahraničí.
Od jej zrodu sa v nej vystriedali viaceré muzikantské generácie, ktoré nachádzali v Petruchovej muzike bohatú inšpiráciu tvorivo sa snažili zanechané dedičstvo rozviť. Treba spomenúť najmä hudbu Milana Zelenku, ktorá prebrala štafetu po svojich predchodcoch, ale i súčasné mladé obsadenie s primášom Miroslavom Papánkom.
V detských ľudových hudbách KOPANIČIARIK z Myjavy a ISKERKA z Brezovej pod Bradlom vyrástlo za posledné roky nemálo mladých muzikantov. Niektorí z nich pokračovali v BREZOVSKEJ MUZIKE, kde sa ešte dôvernejšie zoznámili so štýlom kopaničiarskych muzík a s množstvom menej známeho piesňového a hudobného materiálu, zozbieraného v rokoch 1984 - 1993 od spevákov a hudobníkov z okolitých kopaníc uchovaného i vo zvukovej podobe.
Jedinečnú príležitosť ako vniknúť do podstaty „myjavskej“ piesne poskytlo mladým muzikantom samo prostredie, v ktorom odmalička vyrastali, ktoré svojou scenériou a prírodnými krásami predurčuje byť vnímavejším voči tradičným hodnotám ľudovej kultúry. Počiatočné zvládnutie repertoáru súboru - sprievody k tanečným choreografiám, samostatné hudobné vstupy spracované podľa konkrétneho ľudového interpreta, prezentované členmi muziky alebo súboru a nakoniec pokusy o živú spoluprácu a spoluúčinkovanie s pôvodnými nositeľmi tradičného vokálneho prejavu - taká bola cesta mladej hudby z Brezovej k súčasnému stvárneniu kopaničiarskej hudby. Taká je i tvár nahrávok, ktoré dostávate na kazete do rúk. Znejú z nej piesne naspievané mladými i staršími, terajšími i bývalými člčnmi folklórneho súboru BREZOVÁ, prizvanými hosťami z kopaníc, priateľmi zblízka i zďaleka.
Spoločné vystúpenie hudby a kopaničiarov, ľudí zo „slivkových samôt“, nesprevádza len snaha zachytiť cenný materiál, poskytnúť priestor spevákom, ktorí zotrvávajúc v anonymite dlhé roky „napájali“ repertoár súborov. Väčším prínosom bola skutočnosť, že sa vytvoril veľmi blízky, osobný kontakt, vzácny medzi ľuďmi rôznych vekových generácií, z ktorého osoh plynul pre obe strany. Starší sa s potešením vracali so rokov mladosti, ku svojej už dávno zabudnutej muzičke, mladí „vdychovali“ starinou voňajúce melódie, interpretáciu, gestá, mimiku hneď z prvej ruky, bezprostredne, naživo. Treba však pripomenúť, že nahrávacie štúdio, či pódium neboli tým najvhodnejším prostredím pre vytvorenie ideálnej nálady a uvoľneného ovzdušia.
Hráči BREZOVSKEJ MUZIKY účinkujú najčastejšie ako veľká cimbalová muzika (primáš, druhý huslista, kontráš, cimbalista, „píščelista“, „trúbelista“ a basista)- Rozšírením heligónky ako sólového nástroja vznikali na druhej strane aj iné možnosti nástrojových zoskupení, napríklad v Turej Lúke s netradičným obsadením: heligónka, trubka, klarinet. Trúbka sa v kopaničiarskych sláčikových muzikách udomácnila v časoch rozkvetu verbunkových melódií, keď boli pri vojsku zamestnaní ľudoví muzikanti, ktorí chodili s husármi verbovať. BREZOVSKÁ MUZIKA sa snaží prezentovať rozmanitosť nástrojového inventára kopaničiarskych muzík, variabilnosť ich obsadenia, vnútroregionálne odlišnosti jednotlivých lokalít nielen v rovine nárečovej ale i interpretačnej. Na navodenie a dokreslenie atmosféry využíva aj iné nástroje - „drmlu“ - drumbľu, lovecký roh, zvonce, ústnu i klávesovú harmoniku a pod.
Na formovaní charakteru jednotlivých kopaničiarskych muzík sa významnou mierou podieľali aj primáši svojou variačnou technikou. Interpretačný štýl Jána Petruchu bol tým najbližším a zároveň i najlogickejším prameňom, z ktorého sa pokúsili vychádzať mladí muzikanti z Brezovej. Petruchove cifry sa neozývajú len z primášových husličiek, ale v mnohých momentoch aj zo strún cimbalu, lebo ako sám ujo Petrucha spomínal, nejeden raz sa nechal okúzliť hrou Karola Kopasa, cimbalistu, ktorého si privolávali do kapely.
Pieseň sprevádzala kopaničiara celým životom. On do nej vložil svoje vnútro - citlivé, vnímavé, láskavé, na povrchu však drsné a divoké, zaodeté do svojského uštipačného humoru, nadsázky a špásu. Vyspieval v nej starosti i radosti všedného žitia, svoje lásky i žiale, tragické príbehy vojen, zbojníkov, mlynárov, roztopaš pytliakov...
Ak zatúžime dozvedieť sa niečo viac o sebe, o našom myslení, mentalite a temperamente, o vlastných dejinách, ak nechceme v dnešných pretechnizovaných časoch stratiť orientáciu vo veľkom ľudskom mravenisku, nemôžeme ľudovú pieseň jednoducho obísť. Je tu, a má svoje miesto i v dnešnom svete.
Na záver ďakujem všetkým, ktorí stáli pri zrode tejto kazety. Osobite tým, ktorí pri našich spoločných stretnutiach s radosťou siahli do pamäti a s dôverou priložili pesničku i do cesty.
Martin Janšto
